Soliť či nesoliť?

Soliť či nesoliť?

Aj keď je otázkou diskusie, či by sa tohtoročná zima dala skutočne nazvať zimou. Rozhodne by sme sa nemali nechať týmito vyššími teplotami rozmaznať. Zima môže nečakane udrieť v plnej sile, preto je dôležité byť za všetkých okolností pripravený.

Pri snehovej nádielke nezostáva nič iné, než ju z chodníka a ciest odhádzať. Je len na vás, či si zvolíte náročnejšiu cestu a použijete kvalitný odhŕňač snehu alebo si zaobstaráte snehovú frézu. Porovnanie sme riešili v tomto článku.  

Zimy, ktoré zažívame v posledných rokoch sa často vyznačujú prudkým striedaním teplôt. Večer prší, v noci mrzne a výnimkou nie sú ani mrznúce hmly. Tie môžu byť veľmi nebezpečné najmä pre vodičov. Pozor si však treba dávať aj na chodníkoch, aj tam sa totiž tvorí poľadovica a námraza. 

Poľadovica je asi najnebezpečnejšia. Vzniká pri mrznúcom daždi alebo mrholení tak, že voda dopadajúca na zem okamžite zamrzne. Tým vznikne hladká a priehľadná vrstva ľadu a chodník alebo vozovka sa tak môžu javiť ako mokré, čim dochádza zo strany vodičov a chodcov k podceneniu situácie. Zvyšuje sa tým riziko vzniku dopravných nehôd a úrazov chodcov. 

Ľad je rovnako veľmi nebezpečným nepriateľom. Spravidla vzniká opätovným zamrznutím roztopeného snehu a často sa vytvorí najmä v noci, kedy teploty prudko klesnú. Najväčším nebezpečenstvom vzniknutého ľadu je to, že sa môže tvoriť len na niektorých úsekoch vozovky alebo chodníku. Ich výskyt je tak ťažko predpokladať. Pozor si treba dávať najmä v miestach, kde steká roztápajúca voda z odprataného snehu, ktorá behom noci zamrzne. 

Námraza vzniká pri mrznúcej hmle. Pri teplotách od 0 do -3 °C môže vznikať priesvitná, hladká a kompaktná vrstva podobajúca sa poľadovici. Vďaka pomalému mrznutiu je však odolnejšia, pretože kvapôčky vody sa stihnú pred zamrznutím dokonale spojiť. Ak teploty klesnú ešte viac, vytvorí sa biela, zrnitá námraza, ktorá na stromoch, plotoch a náveterných stranách objektov vytvára rozprávkové biele štruktúry.

Poľadovica, námraza majú vysokú priľnavosť a mechanicky sa ťažko odstraňujú. Škrabkou na ľad si poradíte len so vzniknutým ľadom, poľadovicu a námrazu je však kvôli tenkej vrstve nemožné rozbiť. Jedinou možnosťou ostáva miesta, kde vznikajú posypať. Tým sa dostávame k otázke:

Soliť, či nesoliť?

Soľ má veľkú výhodu v tom, že ľad pomerne rýchlo rozpustí. Jej aplikácia je jednoduchá a šikovným rozmetačom rýchlo posypete aj väčšie plochy. Aplikácia soli môže ochrániť zdravie a životy chodcov a vodičov. Na druhej strane je tiež nutné dodať, ako soľ pôsobí na prírodu a okolie. Výsledky výskumov vplyvu na prírodu sa často líšia, čím strácajú na dôveryhodnosti. Na jednej strane čítate, že keby bola soľ tak škodlivá, nerástla by tráva v okolí ciest a na druhej potom stoja argumenty hovoriace ako niektoré stromy v dôsledku presolenia pôdy vyhynú. Otázka znie: S akým množstvom soli si príroda poradí? Popravde, asi nikto vám na ňu spoľahlivo neodpovie.

Tak či tak, by nemalo byť solenie chodníkov a ciest úplne samozrejmé. Malo by prichádzať na rad až vtedy, keď sú ďalšie prostriedky neúčinné. Ľad je možné často odsekať škrabkou na ľad, aj keď je to prácne. Klzký povrch je tiež možné posypať jemným štrkom alebo využiť metódu našich dedov a posypať chodník popolom. Nevýhodou je, že akonáhle sa ľad a sneh roztopí, nevyhnete sa upratovaniu posypového materiálu. V prípade upratovania väčších plôch ako sú parkoviská, okraje ciest či pešie zóny odporúčame použiť naše zametacie stroje

V niektorých prípadoch nemusí byť jemný štrk dostatočne účinný a až vtedy by mala prísť na rad soľ - avšak len v primeranej miere. Soľ totiž neškodí len prírode a zvieratám, vplyv má aj na kovové predmety, ako sú stĺpy verejného osvetlenia, ploty alebo automobily. Preto soľ používajte len vtedy, keď je k tomu skutočný dôvod a v nevyhnutnej miere. 

 

Späť na prechádzajúcu stránku

Prišiel Vám článok zaujímavý?
Zdieľajte ho ďalej.




Mohlo by Vás tiež zaujímať