Kam s odpadom zo záhrady

19. 04. 2022

Na jar začína v záhrade všetko opäť rásť. Najviac odpadovej hmoty nám asi poskytne pravidelne kosený trávnik, ďalšia vzniká prerezávaním stromov, strihom živého plotu a na konci sezóny tiež riešime problém, kam so zbytkami jednoročných rastlín, ktoré už doplodili alebo odkvitli.

To, čo dnes niektorí považujú za odpad, bývalo pre našich predkov cennou hmotou, ktorú dokázali dobre zužitkovať. Preto s údivom sledujú, že sa na dedinách začali pri domoch objavovať hnedé popolnice na biologický odpad. Ľudia sa tak zbavujú cennej suroviny, ktorú potom následne kupujú späť vo forme kompostu. Pritom by stačilo namiesto popolnice postaviť niekde na zatienenom mieste záhrady kompostér a s minimom námahy získavať kompost zadarmo.

Čo môžeme kompostovať?

V zásade môžeme kompostovú hmotu deliť na hnedú a zelenú. Za zelenú je považovaná napríklad pokosená tráva, čerstvé zbytky rastlín, drny, zbytky ovocia, kávová usadenina, použité sáčky s čajom - v podstate všetko, čo nie je suché. Za hnedú hmotu potom považujeme piliny, suché vetvy, hobliny, kôru, popol z dreva, zbytky papiera a pod.

Do kompostéru ale rozhodne nepatrí mäso alebo kosti, detské jednorazové plienky, exkrementy mäsožravých zvierat, popol z uhlia, tropické ovocie alebo jeho šupky a vlastne nič čo bolo nejako chemicky ošetrené, lakované alebo morené, ani potlačený papier.

Ako správne kompostovať?

Na dno kompostéra založte cca 15 cm hnedého odpadu. Naňho potom navŕšte cca polovičnú vrstvu zeleného odpadu a vrstvy týmto spôsobom striedajte. Takto by to teda malo byť v ideálnych podmienkach. V praxi však na záhrade získavame spravidla najviac zeleného odpadu kosením trávy, hnedého odpadu z vetiev už toľko väčšinou nemáme. Napriek tomu sa snažte vrstviť zelený a hnedý odpad striedavo, vetvy navyše odporúčame predtým podrviť v drviči alebo štiepkovači, proces kompostovania sa tým značne urýchli.

Kompost nesmie nikdy vyschnúť, možno ho budete musieť občas mierne poliať vodou, aby zostal neustále vlhký. Ak je založený správne, už po dvoch dňoch sa spustí rozklad hmoty. Kompost sa pritom zahrieva až na 50 °C, čím sa mimovoľne likvidujú aj zárodky niektorých chorôb. Tým, ako materiál hnije, bude aj sadať a aby sa proces neprerušil, môžete materiál postupne dopĺňať. Všetko možno urýchliť aj pridaním aktivátora, ktorý možno zakúpiť v záhradníckych potrebách. Proces tiež urýchlite pridaním maštaľného hnoja. 

Správne založený kompost možno z kompostéru zo spodných dvierok odoberať už po dvoch mesiacoch. K tomu je však nutné, aby bol kompostér dostatočne naplnený. Preto pri výbere kompostéra (najmä jeho vlhkosti) zohľadnite veľkosť svojej záhrady a objem vyprodukovaného odpadu. V ideálnom prípade je preto lepšie zaobstaranie dvoch menších kompostérov, kedy v jednom môžete vždy nechať kompost zrieť aj jeden rok a druhý medzitým doplňovať. Po roku v prvom kompostéri získate veľmi kvalitný vyzretý kompost porovnateľný s tým, ktorý možno zakúpiť v kompostárňach. 

Ako vybrať kompostér?

Ako už bolo povedané, veľkosť kompostéra musí odpovedať objemu odpadu, ktorý priemerne vyprodukujete. Kompostér musí byť vybavený vekom, aby doňho nepršalo a kompost nebol zbytočne premočený. Kompostér nemá dno, zo zeme do neho preto môžu prenikať mikroorganizmy a napríklad aj červíky, ktoré pomáhajú rozkladu materiálu. Steny kompostéru musia byť vybavené otvormi, aby do kompostu mohol prenikať vzduch. Zároveň je dobré, keď má kompostér na spodnej strane dvierka, ktorými možno zospodu odoberať zrelý kompost.

Autor: PST